Stretnutie po 50 rokoch (rozumej polstoročie)

01.06. - 02.06.2024 - Tatranská Lomnica

Päťdesiatka je čudné číslo. 

Najprv prezenčka prítomných ako sa na vyučovanie patrí:

1. Baláž Pavol 
2. Barkóci Matúš 
3. Čuchran Vladimír 
4. Felber Štefan 
5. Forrai Štefan 
6. Frištik Jozef
7. Húsková Mária-Kitková
   
8. Kuskulič Ladislav
   
9. Mihok Juraj 
10. Pápayová Mária-Michalková 
11. Pastor Miroslav
12. Petrík Ján 
13. Serbin Ján

Foto: https://eu.zonerama.com/horami/Album/11556993

foto iné roky

Miesto:

Super chatička pod Lomničákom, Chata 68 - Tatranská Lomnica (megaubytovanie.sk)  

mapa Chata 68 - Tatranská Lomnica (megaubytovanie.sk)

Počasie OK, hoci som očakával podľa predpovedí viac mokra. Vetrovka a mikina vo výbave. Striedalo sa slniečko a nejaká tá chvíľková kvapka z nebies. Tým kraľovali ťažké mraky, čo niekde vo svojej nekonečnej púti potom vyvrátili svoje brušká a spôsobili mnoho prekvapení. Pod nim sa odohrával dej neopakovateľný, dej stretnutia, historických pamätníkov z dôb dávno minulých. Ešte z minulého tisícročia, ale stále z rovnakého geologického obdobia. Pol storočia je dosť dlhý čas aj na hrdzu na železe. Nie však pre partiu, čo sa zapísala do histórie stavebnej priemyslovky Košice. Stavbári, jeden detský doktor, stavbárky, tie v úplnej minorite a to vzácnejšie, čo sa doteraz o tú mužskú majoritnú starajú a hýčkajú ju. Naše Mariky. Ďakujeme.

Ja vtedy

Do análov školskej kroniky, ak také čosi existuje som sa zapísal najmä ja, Vlado Čuchran, pri všetkej skromnosti, ktorému člen maturitnej komisie a náš učiteľ p. Jurko pri odovzdávaní vstupeniek do života nezabudol pripomenúť, že škola už má niekoľko desiatok rokov, ale taký prípad, exota ako ja, tu ešte nemali. Ruština, Slovenčina na pokraji prepadnutia a naopak betón, stavebné konštrukcie za jedna. Hoci mi p. Jurko za výpočty v betóne dlho nevedel odpustiť, že som vymyslel oveľa efektívnejšiu a rýchlejšiu metódu výpočtu než tá jeho a že na písomkách som zrobil, dimenzovanie a výkres výstuže v skrátenom termíne a potom som sa nudil na chodbe. To bol štart do života, ktorý zas taký nudný nebol.

Dialo sa

Mne doba priniesla do života paličky, čo síce niekomu pripomína Nordic walking, ale je to inak (mozgová porážka, mŕtvica). A tak mi tieto pridali akú-takú rýchlosť či pomalosť. Takže teraz na stretku som sa tým verejne prezentoval a preto som napríklad musel dostatočne dlho v predstihu vedieť čo sa bude diať. Obed čo sme si dali poblízku v reštike preveril moje slimačie tempo, čo napokon aj predčilo moje očakávanie. Všetko a všetci ma predbehovali, takže som si myslel, že stojím, či cúvam. Aj som sa potom na chate ponúkol, že "skočím" do blízkeho obchodu, uvedomujúc si moje spomienky na vynášky na horách. Jednohlasne mi to všetci veľmi rýchlo v skrátenom konaní zamietli. Lebo hladovať sa nikomu nechcelo. Ale tekutá strava fungovala. A tak sme mali všetkého do sýtosti, čo oddialilo našu večierku do skorých  ranných hodín (3. hodina ranná). Takže môj odchod do hajan bol vlastne rozjímaním, či sa mi pri mojom tempe pohybu oplatí ísť spať, či rovno prebdieť zopár hodín do odchodu. 

Medzi pitivom zaujala najmä tmavá fľaša s názvom Tatranský čaj. Kto nepozná, tento má 52% trhaviny. Všetci čo ho mali tú príležitosť spoznať, že ho požili, sa vyjadrovali, že je to niečo ako trhavina a zápalná zmes používaná na privodenie si straty rovnováhy, reči, mysle. U mňa to dávno v úlohe kapurkovej, mal tento takzvaný čaj, výsledok taký, že som vtedy prestal artikulovať a slová aj myšlienky zastali niekde na medzi ústami a mozgom. Malo to prechodné štádium, že som ešte chvíľu použil kratučké vety, potom krátke slová a potom už len zvuky. Ďalej neviem. 

Pišta - Štefan (Forrai) neznajúc tento sladký omamujúci bilinkový čaj s malým percentom čaju, ho na chvíľu tiež omámil a zobral mu reč, potom pridal monológ o hadoch, takže sme boli presvedčení, že práve cestuje v čase niekde v púšti. Napokon sa ozaj vrátil a ako som diagnostický prehlásil "Pišta je naspäť" bolo po cestovaní a bol znova tu. A trocha vysušený. Janko Petrík zasahovať nemusel a my sme nemuseli pozerať na zásah detské doktora na dospelákovi, čo sa vrátil z galaktického časopriestoru.

Jožko Frištik si pospomínal na prvé ešte predškolské stretnutie s Pištom Forraiom cez ich otcov a nejako sa dohodli a dobre zrobili, že pôjdu študovať stavbárinu. Pišta zrobil aj výšku, popracoval na statike a nič mu nespadlo, potom zbehol na manželkinu koľaj a dnes s ňou účtuje tabletky v lekárni. Ani sa mu príliš na stretko nechcelo zísť z čerešne, čo ju práve česal a napokon nás našiel v Lomnici, kde inde ako v reštike. 

Pišta, ale Felber zas doma nechal na striedačke svoje životné družky a zmenil domov.

Domov zmenil aj Laco Kuskulič a na prvý pohľad to vyznelo, že aj pohlavie, lebo z hlavy mu plynuly dlhé sivé vlasy. Vlasy deda vševeda, ala Lenon. Ja som také šťastie nemal a pýtal som od neho zopár trsov na založenie novej biokolóny na mojom vyschnutom temeni hlavy. Márne. 

Takí Matúš Barkóci, Pali Baláž, Janko Serbin tí majú vlasov dosť a ktovie ako by na to reagoval náš prvý triedny p. Hoffman, či by ich nechcel poslať k holičovi, hneď za Lacom Kuskuličom, čo by ho ani cez vrátnicu do školy nevpustil. Laco nevidel asi dva roky žiadne nožnice.

Matúš bol pomaly na otočku a spolu s Jurom Mihókom pospomínali na školské lásky. Pišta Felber si popritom spomenul na prádlo p. Jurániovej, čo nás učila architektúru, čo ho mala perfektne zladené s kabelkou, topánkami a večným perom. A keď sme pritom, porozprával nám aj príbeh o materskom znamienku na hrudi istej mladej dievčiny. A že ho videl až keď bola v plavkách. No určite!

Janko Petrík so svojou prvou stand-up komédiou v histórii školy na hodine literatúry v jeho réžii, rozprával či mal rozprávať o nejakom Konečnom a keďže sa Janko už vtedy súbežne pripravoval na dráhu medicíny a lekárstva, nejako to skĺzlo do konečníka. Byť tam vtedy televízia, máme tu zrod tolk šou. My sme sa rehotali, Janko sa zvíjal na doskách, čo znamenajú svet (pódium pri tabuli) a on sa tam na tú chvíľu v limitovanom čase dostal. Učiteľka menila farbu tváre synchrónne s obsahom témy, čo bola vlastne anatómia tela, najmä čo sa týka intímnych oblastí. Pani učiteľka úpenlivo očakávala koniec hodiny a snáď myslela aj na skončenie učiteľskej kariéry.

Miloš Pastor potrebuje školenie z IT oblasti, lebo zatiaľ komunikuje s okolím morseovkou pri futbale. Tú zas neovládame my ostatní. 

Dráhy Marík, (Pápayová-Michalková a Húsková-Kitková) čo sa venovali gazdovaniu a nám, boli často križované s trasami Paliho Baláža (známy pod pseudonymom Čľupko) čo sa zoberal najmä hľadaním mobilu a zle položeným cigaretám. Zakaždým ich našiel. To sú tie krásy zábudlivosti, vždy sa nájde niečo nové čo ťa vzpruží. 

Toľko v skratke. Na viac si nespomínam.

Vlado Čuchran