Boli sme vtedy na septembrovej zemiakovej brigáde v Mečedelovciach pri Spišskom Štvrtku. Mohli sme byť takí druháci, tak trochu si namýšľajúci, že už sme dospelí. Preto sme chodievali, popravde poniektorí, po úmornej práci na poli, už aj v tomto mladučkom študentskom veku občas a vlastne pomerne pravidelne, na pivo. 

My chlapci sme mali jednu spoločnú izbu plnú postelí. Niečo ako kasárne. Poukladané postele vedľa seba tak, aby sme sa tam všetci vošli. Ja som sa ocitol v spojenej posteľnej trojke, vedľa v strede Mišo Albrecht a na druhom kraji Vlado Žoldoš. Mišo bol pomerne častou nočnou sovou v partii vracajúcej sa o polnoci zo vzdialenej krčmy.

Návraty veselej partie boli neskoré a niekedy, či vlastne vždy, dosť hlučné najmä pre zostávajúcu časť posádky. Reku trochu vybabreme z Mišom, ako odvetu za nočné budenie. Môj nápad. S Vladom sme Mišovu posteľ premiestnili kdesi na vécko a namiesto nej sme natiahli plachtu. Vyzeralo to vierohodne, pretože keď sa partia vrátila z piva a rozsvietili, unavený Mišo, nechtiac nás budiť, sa vrhol rybičkou na svoju domnelú posteľ. Neviem, či sme na spodku nechali matrace, ale jedno bolo isté. Mišove nadávky.

Mišo od vtedy zmenil názor na miestnu viechu a my sme sa mali potom na čom smiať.       

Napísal zo svojich spomienok 

Vlado